Je 21:30, vonku prsi…Akurat prichadzam domov a predomnou stoji rozhodnutie: ist, alebo neist..
Samozrejme si vyberam ist behat, pretoze dnesny trening pozostava z jeden fazy a to 3.2Km. Vonku nie je chladno, ale prsi a mam pocit, ze prestava a tak sa obliekam a idem von. V tom si vsimam sms od Katky, ktora pise: “Tak pojdem s tebou.. Nie som daka padavka..” Dohadujeme miesto stretnutia a vyrazam z domu.
Vybehnem von, vsade same mlaky a tmave ulicky. Zapinam Runkeeper a zacinam bezat, nadychujem sa a citim prirodu, ktora sa ako keby cez pluca dostava do vnutra mojho tela, krasny pocit. Snurky zatiahnute, kapuca na hlave a moje kroky vyhybajuce sa mlakam. Hudba mi hra do usi a kvapky padaju na kapucu, prichadzam ku Katkinej brane a Pause-ujem Runkeeper. Na Katku cakam samozrejme nejaku chvilku aj napriek tomu, ze mi do telefonu pred 5minutami povedala, ze uz sa obuva :) Katka prisla dole, zapinam Runkeeper a “Bezime si svoje”
Pekny zazitok, ktory by obycajny clovek mohol oznacit za jasny zapal pluc sme si nastastie nenechali ujist a dobre sme si zabehli aj v dazdi. Dazd ako som predpokladal aj prestal kym sme dobehali. Neprijemne akurat bolo to, ze som sa v robote nestihol najest a behat som isiel s prazdnym zaludkom, ktory mi beh zneprijemnoval, ale nastastie to boli iba 3Km.
..a teraz ma slovo katka..
Katka:
Dnes sme pripomínali zajkov na poly, preskakovanie mlák bolo v tomto behu caste, obchadzanie a vyhybanie sa mlakovym tekutým prekazkam tiez , vietor a kvapky dazda nam šlahali do tváre, fukalo, prsalo, ale nic cloveka neodradi ani pocasie, ani mlaky a mokre čvachtanice v topankach, ani to ze je v praci dva dni 12 hodin, len nasa vizia a odhodlanie byt srdcom blízko tomuto sportu, ktorý cloveka naplna a posuva, inspiruje, uci ho prekonavat sameho seba. Clovek je v tej chvily spaty s prirodou a so samym sebou, preziva hlbsie pritomny okamzik, hoci pocuva svoju oblubenu hudbu, pocuje svoj dych, svoje srdce byt rychlejsie a ked uz naozaj nevladze povie si, vsak nemozem byt horsi a zastavit ked ten vedla mna este bezi.Ludia nadavaju na pocasie, tiez by sme si mohli povedat och prsi zase, fuck you, ale co tak vytazit z toho nieco pozitivne pre nas..NO NAPRIKLAD no keby sme boli smadny tak by sme vyplazili jazyky, cize sme si nemuseli brat so sebou flase s vodou, jedno pozitivum, tiez bola lepsia vyditelnost, lebo sa od mokrych ciest odrazalo svetlo, tiez sme mali prekazky, ktore nam robili mlaky a okoloiduce trolejbusy ako na bezeckom prekazkovom maratone a tiez beh nebol stereotypny tym ze prsalo a tiez bol osviezujuci lebo osviezoval trciace koncatiny..
Sub 55 min 10k Week 3, Day 15
Today’s plan: 8.05km slow
Dnesny beh bol zaujimavy v podstate iba dlzkou, pocasie bolo fajn (5stupnov) neprsalo, nefukalo. Jar si sice predstavujem inak, ale dnesne pocasie nebolo prekazkou, skor dlzka treningu.
Zaciatok bol velmi dobry a tak to pokracovalo dalej, problem s dychom som mal jedine ked som siahol do vrecka pre kapesnik, ale hned potom dych stabilizoval a bolo po probleme. Trufol by som si povedat, ze som nevladal iba do cca 5kilometru, kde som si vzdy opakoval kolko mi este zostava. Ale postupne som nadobudol pocitu, ze nebeham ale chodim, len sa tak prechadzam ako okolo iduce mami s detmi.
Tento pocit mi velmi pomohol stabilizovat beh a nerozmyslat nad tym, kolko mi este zostava, alebo ci este vobec vladzem. Cize za najtazsi usek by som povazoval zaciatok a neskor sa to lepsilo.
